Program Intervenčného centra pre rodiny

PROGRAM
Intervenčné centrum pre rodiny (ambulantná a terénna forma)

a) KONTAKTNÁ ADRESA Intervenčného centra pre rodiny

Centrum Slniečko, n. o.
Intervenčné centrum pre rodiny, skrátené ICpR
Bottova 32/A, 949 01 Nitra
Telefón: +421 0907 605 151, 0917 347 903
E-mail: ic (at) centrumslniecko.sk
Štatutárna zástupkyňa/odborná garantka: Mgr. Mariana Kováčová, PhD.
Telefón: +421 37 6522 220
E-mail: info (at) centrumslniecko.sk

b) ADRESY MIEST VYKONÁVANIA OPATRENÍ

1. Bottova 32/A, 949 01 Nitra
2. Fábryho 5, 951 01 Štitáre
3. miesta obvyklého pobytu klientov Intervenčného centra pre rodiny

c) ÚČEL CENTRA PODĽA § 45 ods. 1 písm. b) a c)

Účelom Intervenčného centra pre rodiny (ďalej len ICpR) je vykonávanie opatrení v zmysle § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s celoslovenskou pôsobnosťou.

Cieľom vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávaných v ICpR je systematická prevencia vzniku krízových situácií v rodine, ochrana práv a právom chránených záujmov detí a komplexná pomoc a starostlivosť deťom a rodinám v krízovej životnej situácií, v rizikových situáciách z dôvodu predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí a tým predchádzanie nárastu krízových situácií u dieťaťa, v rodine.

d) DRUH VYKONÁVANIA OPATRENÍ V ICpR

V ICpR budú vykonávané opatrenia v zmysle:

§ 45 ods. 1 písm. b) vykonávanie výchovných opatrení podľa § 12 ods. 1 písm. b) a d), výchovných opatrení, ktorými je uložená povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu, povinností uložených na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia podľa osobitného predpisu alebo neodkladných opatrení, ktorými je uložená takáto povinnosť (ďalej len „ambulantné výchovné opatrenie“),

§ 45 ods. 1 písm. c) vykonávanie opatrení na predchádzanie vzniku, prehlbovania a opakovania

krízových situácií dieťaťa v prirodzenom rodinnom prostredí alebo náhradnom rodinnom prostredí,
porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu dieťaťa z dôvodu problémov v prirodzenom rodinnom prostredí, náhradnom rodinnom prostredí, širšom sociálnom prostredí a v medziľudských vzťahoch.

Tieto opatrenia budú realizované prostredníctvom podprogramov a to:

1. podprogram sociálnej diagnostiky pod názvom: „V čom je problém 1?“ (§ 12 ods. 1, písm. b) a § 11 ods. 3, písm. b), bod 5.)

2. podprogram zameraný na riešenie konfliktov v rodine a to pred rozvodom/ rozchodom, v priebehu rozchodu a po rozvode/ rozchode pod názvom: „Dieťa v centre záujmu“ (§ 11 ods. 2, písm. a), b), c))

3. intervenčno – sanačný podprogram pod názvom: „Moja rodina“ (§ 12 ods. 1, písm. d a § 11 ods. 3, písm. a), písm. b), bod 1.-4., písm. d))

4. výchovný podprogram pod názvom: „Cesta za slnečným dobrodružstvom“ (§ 12 ods. 1 písm. d) a § 11 ods. 3, písm. b), bod 3.)

5. podprogram zameraný na identifikáciu sy CAN pod názvom: „V čom je problém 2?“ (§ 12 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 3 písm. b), bod 5.)

6. podprogram: „Intervenčno-sanačný“ (§ 12 ods. 1, písm. d) a §11 ods. 3 písm. c), a písm. d))

7. podprogram: „Psychologické poradenstvo pre obete sy CAN a CSA“ (§ 11 ods. 3 písm. d))

e) FORMY VYKONÁVANIA OPATRENÍ podľa § 45 ods.4 zákona

IC pR vykonáva opatrenia podľa tohto zákona podľa účelu, na ktorý bolo zriadené a to:

ambulantnou formou,
terénnou formou.

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany sú v ICpR vykonávané:

v prirodzenom rodinnom prostredí,
v náhradnom rodinnom prostredí,
v otvorenom prostredí,
v prostredí utvorenom a usporiadanom na výkon opatrení.

f) OPIS CIEĽOVEJ SKUPINY ICpR

deti, u ktorých je ohrozený fyzický, psychický a sociálny vývin (z dôvodu konfliktnej situácie v rodine, rozpadu rodiny, krízovej situácie v rodine, nezvládnutých rodičovských zručností, nedostatočnej starostlivosti a neuspokojovania základných životných potrieb dieťaťa),
deti s výchovnými problémami (školské neúspechy, záškoláctvo, úteky, nezvládanie agresivity, problémy s autoritami),
rizikové rodiny (v konfliktnej predrozvodovej/predrozchodovej, rozvodovej/rozchodovej a porozvodovej/porozchodovej situácií, so zameraním na elimináciu negatívneho vplyvu na dieťa, rodiny s nedostatočnými rodičovskými zručnosťami u ktorých hrozí riziko závažného zanedbávania, ohrozenie dieťaťa),
deti, obete týrania, sexuálneho zneužívania,
deti, u ktorých je závažné podozrenie, že boli týrané, sexuálne zneužívané,
deti z rizikových rodín so špecifickými problémami a v krízových situáciách, u ktorých je riziko vzniku závažných krízových situácií, ako je násilie, týranie, sexuálne zneužívanie,
deti vystavené negatívnym vplyvom, ktoré ohrozujú ich psychický vývin, fyzický alebo sociálny vývin v rodinnom a školskom prostredí v súvislosti s násilím,
deti, u ktorých je ohrozený fyzický, psychický a sociálny vývin (z dôvodu rozpadu rodiny, krízovej situácie v rodine, nezvládnutých rodičovských zručností, sociálnopatologických javov v rodine, nedostatočnej starostlivosti a neuspokojovania základných životných potrieb či narušenej vzťahovej väzby),
rodiny s dieťaťom, kde je riziko vyňatia dieťaťa z prirodzeného rodinného prostredia,
rodiny, do ktorých sa dieťa vrátilo po ukončení pobytu v Centre pre deti a rodiny,
rodiny kde sa dieťa vrátilo po ukončení pobytu v inom zariadení,
náhradná rodina, kde bolo dieťa umiestnené po ukončení pobytu v Centre pre deti a rodiny.

V každom podprograme sú cieľové skupiny vždy presne vyšpecifikované.

g) DÔVODY, VYLUČUJÚCE VYKONÁVANIE OPATRENÍ V ICpR (KONTRAINDIKÁCIE)

Každý s podprogramov, uvedených v prílohe tohto programu má vyšpecifikované dôvody vylučujúce vykonávanie opatrení v ICpR.

ICpR môže so súhlasom SPODaSK ukončiť vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou pred ukončením zmluvy o poskytovaní opatrení SPODaSK a to v prípadoch ak:

1. dieťa/plnoleté fyzické osoby, ktorým boli poskytované opatrenia SPODaSK odmietajú spoluprácu, prípadne spolupracujú iba formálne,

2. došlo k naplneniu stanovených cieľov opatrení SPODaSK,

3. došlo k závažnej zmene na strane klientov (zmena životnej situácie, presťahovanie sa do vzdialeného regiónu, úmrtie klienta, a pod.),

4. došlo k závažnej zmene na strane poskytovateľa opatrení SPODaSK (strata, zrušenie akreditácie a pod.

5. po prehodnotení situácie v rodine, nastali dôvody vylučujúce vykonávanie opatrení SPODaSK (napr. rodina dlhodobo nespolupracuje, rodina nemá záujem riešiť situáciu, agresivita namierená na pracovníkov vykonávajúcich opatrenia SPODaSK – útoky fyzické, psychické, ponižovanie, hrubé nadávky, prenasledovanie).

i) OPIS VNÚTORNÝCH PRIESTOROV ICpR

Miesto: Bottova 32/A, 949 01 Nitra
1. Poradenská miestnosť (23 m²)
Vybavenie: 2 pracovné stoly, 1 okrúhly stôl, 4 kreslá, stoličky, taburetky, skrinky, koberec, vankúše na relaxáciu.
2. Poradenská miestnosť pre deti (16,68 m²)
Vybavenie: 1 pracovný stôl, 3 prútené kreslá, 1stolík s pieskom, otvorená komoda, koberec, hračky a hry špecializované pre používanie pri hrovej a filiálnej terapii, domček s bábkami, bobo panák.
3. Kancelária soc. pracovníci (18,86 m²)
Vybavenie: 5 pracovných miest, kancelárske skrinky, police, korkové nástenky, 3 zostavy stolových počítačov, tlačiareň.
4. Kancelária pre ekonómku a koordinátorku projektu (15,21 m²)
Vybavenie: 2 pracovné miesta, 1 zostava stolového počítača, notebook, multifunkčné zariadenie, uzamykacie skrine na spisy, kancelárky nábytok.
5. Hygienické a sociálne zariadenie (4 m²) – toaleta, umývadlo.

Miesto: Fábryho 5, 949 01 Štitáre
1. Kancelária pre soc. pracovníkov a psychológa (20m²) – 4 pracovné miesta, kancelársky nábytok, dve zostavy stolových počítačov, multifunčné zariadenie
2. Poradenská miestnosť (10m²) – 1 stôl, 2 kreslá, nábytok.
3. Vstupný poradenský priestor (25 m²) – 2 kreslá, konferenčný stôl, gauč, vešiak.
4. Kuchyňa (4m²) – kuchynský kút s vybavením
5.Hygienické a sociálne zariadenie (1,5 m²) – toaleta, umývadlo.

Iné:
Osobný automobil: dva osobné automobily

j) POČET ZAMESTNANCOV ICpR

Odborní interní zamestnanci

6x plný pracovný úväzok sociálny pracovník/čka – VŠ II. stupňa v odbore sociálna práca, 3 roky odbornej praxe alebo alternatíva – 4x plný pracovný úväzok sociálny pracovník/čka – VŠ II. stupňa v odbore sociálna práca, 3 roky odbornej praxe a 2x plný pracovný úväzok asistent/ka sociálnej práce – VŠ I. stupňa v odbore sociálna práca, 3 roky odbornej praxe,
PZ / DVP špeciálny pedagóg/ička – VŠ II. stupňa v odbore špeciálna, liečebná pedagogika, 3 roky odbornej praxe,
PZ / DVP pedagóg/ička – VŠ II. stupňa v pedagogickom odbore (pedagóg, učiteľ), 3 roky odbornej praxe,
PZ / DVP psychológ/ička – VŠ II. stupňa v odbore jednoodborovej psychológie, 3 roky odbornej praxe,
PZ odborná garantka – VŠ II. stupňa v odbore – psychológia, špeciálna, liečebná pedagogika, sociálna práca, najmenej 5 rokov odbornej praxe,
DVP – supervízor/ka – VŠ II. stupňa v odboroch sociálnych, pedagogických, psychologických odboroch, skončený supervízny akreditovaný kurz, najmenej 240 hodinový.

k) OPIS SPÔSOBU OBOZNÁMENIA DETÍ, RODIČOV A INÝCH FYZICKÝCH OSÔB S PROGRAMOM ICpR

Klienti sa budú môcť oboznámiť s programom ICpR prostredníctvom:

a/ webovej stránky Centra Slniečko, n. o. – www.centrumslniecko.sk
b/ informačných materiálov, priamo v ICpR, na ÚPSVaR a MÚ Nitra,
c/ osobného motivačného informačného rozhovoru,od kontraktu, ako zo strany klienta tak aj zo strany ICpR. Cieľom prvého informačného rozhovoru, v rámci ktorého bude klientovi jednoducho, primerane veku vysvetlený zámer programu, jeho priebeh, časová dotácia, cieľ, objasnenie všetkých súčastí programu. Klient bude oboznámený s vytvorením „Plánu vykonávania opatrení ambulantnou, terénnou formou“, bude mu objasnená potreba vytvorenia a podpísania kontraktu, ktorý bude zahŕňať podmienky spolupráce oboch zúčastnených strán, vrátane pravidiel uplatňovaných v priebehu spolupráce, etických zásad, zásad práce s časom (dĺžka trvania sedenia s rodinou, individuálne, frekvencia stretnutí, celkový plánovaný čas spolupráce), a tiež klauzulu o možnostiach spolupráce a odstúpenia, od kontraktu, ako zo strany klienta tak aj zo strany ICpR. Cieľom prvého informačného stretnutia s klientom/klientmi, je nadviazanie kontaktu a vzájomné zoznámenie sa. Komunikácia s klientom/klientmi je vedená citlivo a empaticky s prihliadnutím na vek, rozumovú vyspelosť. Klient/klienti sú oboznámení s programom ICpR, so svojimi právami, ale aj zodpovednosťami. Klientom, ktorým poskytuje ICpR opatrenia SPODaSK prostredníctvom jednotlivých programov je poskytnutý dostatočný priestor na ich otázky a ak niečomu nerozumejú, je im to zrozumiteľným spôsobom vysvetlené. Obsahom informačného poradenstva je predstavenie ICpR (adresa, poskytnutie kontaktných čísel ICpR), informácie k právam a zodpovednostiam, informácie k tvorbe Plánu vykonávania opatrení ambulantnou, terénnou, prípadne kombinovanou formou, oboznámenie sa s jednotlivými klauzulami kontraktu o poskytovaní opatrení SPODaSK. Oboznámenie sa s programom potvrdzuje klient podpísaním prehlásenia o absolvovaní informačného poradenstva. V prípade ak klient/klienti, ktorým budú poskytované opatrenia SPODaSK súhlasia, dochádza k uzatvoreniu kontraktu. Za neplnoletého klienta podpisuje oboznámenie a kontrakt zákonný zástupca maloletého.

l) OPIS ODBORNÝCH METÓD PRÁCE S DIEŤAŤOM A RODINOU A INÝMI PLNOLETÝMI FYZICKÝMI OSOBAMI, KTORÉ SA VYKONÁVAJÚ V ICpR A SPÔSOB ZAPÁJANIA SPOLUPRACUJÚCICH SUBJEKTOV DO ODBORNEJ PRÁCE ICpR

V ICpR budú v priebehu jednotlivých programov používané viaceré odborné metódy, prostredníctvom ktorých budú vykonávané jednotlivé ciele a opatrenie pre vybrané cieľové skupiny. Základným prístupom sociálnej práce v prospech cieľovej skupiny v rámci vykonávaných opatrení SPODaSK je eklektický prístup.

Skôr ako bližšie budeme špecifikovať jednotlivé metódy, je potrebné popísať aj dôležitú súčasť práce sociálneho pracovníka, presnejšie celého tímu ICpR, ktorým je krízová intervencia.

Krízová intervencia

V rámci poskytovaných opatrení vychádzajúc zo skúseností z praxe pri riešení situácie cieľovej skupiny sa stretávame s poskytovaním krízovej intervencie. Ide o špeciálnu pomoc osobám v kríze. Býva kratšia ako klasická intervencia. Zvláda akútny problém. Krízová intervencia minimalizuje problém klienta, objavuje zdroje a posilňuje klienta, jeho schopnosti, integritu, sebadôveru, umožňuje vyjadrenie emócií.

Fázy krízovej intervencie:

Nechať odplaviť emócie;
Urobiť anamnézu informácií o klientovi;
Stanoviť hypotézu – čo je dobré s klientom robiť;
Intervencia.

Základné body v krízovej intervencii:

Vhodná komunikácia;
Empatia, porozumenie;
Stanovenie bezpečného individuálneho plánu;
Poskytnutie informácií;
Odhad rizika ďalších incidentov;
Odhad zdravotných rizík .
Presné a podrobné dokumentovanie prípadu a prijatých opatrení.

METÓDY ZISŤOVANIA POTRIEB klienta – Maslowova pyramída – je zameraná na zisťovanie potrieb klienta, rodiny:

existenčné potreby (fyziologické potreby ) musia byť uspokojené z dôvodu prežitia človeka – hlad, smäd, spánok, oblečenie, bývanie. Ide o základné potreby, ktorých uspokojenie je dôležité pre ďalšiu možnú prácu s klientom a rozvíjanie následných potrieb,
potreby bezpečia, netýkajú sa iba fyzického bezpečia, ale tiež ekonomického a sociálneho bezpečia. Závisia od podmienok hmotného a sociálneho zabezpečenia ľudí a od ich sociálnej inklúzie,
potreby spolupatričnosti a lásky sú uspokojované prostredníctvom sociálnych a psychologických vzťahov a interpersonálnou komunikáciou tvárou v tvár druhému človeku. Potreba spolupatričnosti a lásky sa uspokojuje v úzkom sociálnom kruhu ľudí, tzn. v rodine, školskej triede, pracovnom tíme a pod. Poruchy blízkych sociálnych vzťahov a komunikácie má za následok psychickú frustráciu a sociálnu izoláciu,
potreby ocenenia spočívajú v očakávaniach rešpektu, dobrého hodnotenia, úcty, v dožadovaní sa potvrdenia hodnoty vlastnej osoby od druhých ľudí,
potreby sebarealizácie (resp. sebaaktualizácie), sú späté s duchovným, psychickým, sociálnym rozvojom človeka a jeho duchovnou, psychickou a sociálnou vyspelosťou.

Metóda SMART: na definovanie cieľov:

S – Špecifický cieľ musí byť špecifický t.j. musí v sebe obsahovať jasné kritéria, podľa ktorých spoznáme či sa nám ho podarilo splniť,
M – Merateľný – v tomto bode je odporučené použiť číslo, ktoré dokážeme ľahko vyhodnotiť. Zameriavame sa aj na to do kedy chceme dosiahnuť tento stav. Cieľ musí mať posledný možný dátum, kedy splníme cieľ,
A – Akcia – teda motivácia klienta na dosiahnuté cieľa, pre stanovenie cieľa je dôležité , aby boli čo do miery využiteľnej energie klienta, realizovateľné,
R – realistické – ciele majú byť realistické , Každý splnený cieľ dodá klientovi sebadôveru, lepší pocit a chuť do ďalšieho sebarozvoja. Zmysluplnosť- cieľ musí mať pozitívny efekt, klient musí vidieť zmysel, aby mohol naplno venovať energiu, aby ho dosiahnutie cieľa potešilo,
T – trasovateľný – Nestačí mať len jeden konečný bod. Pomôckou je keď si sociálny p odborník stanovuje na ceste malé kroky, kedy sa spolu s klientom ohliadnu a zhodnotia dosiahnutie cieľa.

Pri sociálnej diagnostike, či vykonávaní konkrétnych opatrení SPODaSK využívame aj viaceré metódy sociálnej práce, metodiky ale aj niektoré testové metódy, ktoré môže sociálny pracovník používať pri hodnotení rizík, hodnotení rodiny a bezpečia pre dieťa, ale aj testy ako je Test rodinného zázemia a pod.. Metódy a techniky práce pre jednotlivé profesie:

METÓDY A TECHNIK PRÁCE SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA V ICpR

Pozorovanie – ide predovšetkým o zachytenie vonkajších prvkov správania klienta, či už dospelého alebo dieťaťa. Predmetom pozorovania sú predovšetkým motorické prejavy ako nepokoj, strach, gestikulácia, kývanie a pod. V rámci pozorovania sa zameriavame na motorickú, fyziologickú a kognitívno-afektívnu zložku správania sa klienta;
Analýza materiálov – pri práci s rodinami a deťmi sa sociálny pracovník stretáva s rôznymi informáciami o správaní dieťaťa alebo iného člena rodiny v správach výchovného pracovníka, učiteľa, sociálneho pracovníka, kolízneho opatrovníka alebo sudcu, čo zohráva pri tvorbe komplexnej sociálnej diagnostiky veľmi dôležitú úlohu;
Motivačný rozhovor – zameriava sa na rodičov ako aktérov zmien, pomôcť klientovi realizovať zmeny v jeho živote, ktoré nevie realizovať sám bez podpory, porozumenie fázam procesu zmeny;
Štandardizovaná diagnostika – ide o štandardizované testy, ktoré vykonávajú predovšetkým psychológ a špeciálny pedagóg. Sociálny pracovník sa k nim dostáva sprostredkovane, je to však veľmi významné pre tímovú prácu a ďalšie zameranie poradenstva sociálneho pracovníka;
Činnostná diagnostika – ide o diagnostickú metódu, ktorá sa najlepšie uplatňuje v prirodzenom prostredí klienta. Zameriava sa na kooperáciu rodiny, začínajúce sociálno-patologické javy v správaní dospelých, detí a pod.;
Diagnostika pomocou vecí – ide o diagnostickú metódu, ktorou zisťujeme predovšetkým údaje o klientovi, ktoré nám nie sú známe a môžu výrazným spôsobom pomôcť v jeho socializácii – obklopovanie vecami, koníčky, štýl oblečenia, hudba, knihy a pod.;
Informácia – patrí medzi elementárne metódy práce s klientmi, pomoc rodine informácie spracovať a overiť si, či ich správne pochopila. Informácie sa týkajú predovšetkým ich základných práv, nárokov na poskytnutie sociálnych služieb, podpory zo strany samosprávy, štátnych sociálnych dávok, zvýšenie právneho povedomia;
Interview – najpoužívanejšia metóda sociálnej práce vedená s jednotlivcom alebo skupinou;
Distribúcia – túto metódu sociálny pracovník realizuje, ak problémy s ktorými sa na nich klienti obrátia nespadajú do ich kompetencie. Napríklad, ak klient trpí vážnymi psychickými poruchami, problémami so zneužívaním drog a pod., distribuuje ho ku psychológovi, klinickému psychológovi, psychiatrovi a pod.;
Klarifikácia – v rámci tejto metódy ide o rozumovú analýzu problému alebo celkovej situácie, odborník a rodina objasňujú rôzne aspekty prezentovaného problému. V rámci procesu klarifikácie môže prísť k redefinícií problému či zmene diagnózy, rodina môže naraz vidieť svoju situáciu z iného zorného uhla a objavuje nové možnosti riešenia svojho problému;
Ventilácia – sa používa predovšetkým pri prvom poradenskom rozhovore, pomáha klientovi zbaviť sa nahromadeného napätia, stresu, úzkosti, strachu, umožňuje klientovi hovoriť o problémoch a ťažkostiach bez zosmiešňovania, zhadzovania a nepochopenia. Rozprávaním o probléme dochádza k zníženiu tenzie a strachu a môže sa vytvoriť priestor pre konštruktívnu poradenskú prácu;
Povzbudenie – túto metódu používa sociálny pracovník pri cieľovej skupine zväčša v iniciálnej fáze, kedy je dôležité hneď povzbudiť klienta, oceniť, že sa rozhodol riešiť svoj problém. Najmä u detí je táto metóda veľmi dôležitá, aby prekonali svoj strach. V rámci tejto metódy sa môže použiť aj modifikácia, resp. použitie ďalších prostriedkov vhodných pre jednotlivé vekové kategórie (hračka a pod.);
Interpretácia – ako jedna z metód sociálnej práce sa pri cieľovej skupine používa v neskoršej fáze a používa sa u dospelých klientov. Nepoužíva sa v úvodnej fáze ani v krízovej intervencii kedy klient nesmie byť v tenzii a musí byť pripravený na interpretáciu. V rámci tejto metódy prestáva byť poradca celkom pasívny, začína aktívne dopĺňať chýbajúce súvislosti, ktoré zostávali klientovi skryté. Nie je vhodná počas tenzie, počas rozličných kríz u klienta, poradca musí mať viacero poznatkov o klientovom prežívaní. Vhodné pre túto metódu je, aby klient dospel do štádia, kedy dokáže interpretovať sám, aby nedošlo k pocitu, že mu bola interpretácia implantovaná;
Tréning – ide predovšetkým o tréning zmeraný na prekonávanie strachu, tréning na zvyšovanie sebavedomia a pozitívneho seba hodnotenia, tréning základných rodičovských zručností, tréning konštruktívnej hádky, tréning v asertivite tréning pri prekonávaní fóbií a pod;
Relaxačné techniky – špeciálnou formou nácvikov sú relaxačné techniky, ktoré využívajú súvislosti medzi uvoľnením svalstva, psychickým preladením a ovplyvnením somatiky. Medzi základné relaxačné techniky, ktoré sa využívajú patrí Schultzov autogénny tréning a Jakobsonova progresívna relaxácia;
Modelovanie – zaradzujeme k činnostným metódam, kedy ide o modelovanie reálnych situácií zo života klienta, ktorú si rozohráva podľa svojich predstáv. Pri tradičnom modelovaní odborník ponúka rodine svoj spôsob zvládania určitej situácie a rodina sa môže inšpirovať alebo si tento spôsob osvojiť;
Hranie rolí – táto metóda sa využíva i v spojení s ďalšími metódami, zväčša je realizovaná v rámci komunitnej práce s klientmi, skupinovej, svojpomocnej skupiny. Najčastejšie ostatní členovia rodiny hrajú rolu jedného člena v rôznych situáciách a tým mu poskytujú užitočnú spätnú väzbu na jeho správanie. Veľmi užitočná býva výmena rolí, aby sa členovia rodiny dokázali vcítiť do situácie ostatných a lepšie pochopili motiváciu, komunikáciu a správanie;
Metóda incidentu – v rámci tejto metódy ide o zameranie klienta a poradcu na detailnú analýzu konfliktnej situácie s úmyslom pripraviť klienta na jej zvládnutie v budúcnosti;
Metóda prípadovej štúdie – ide o metódu, ktorá vychádza zo štúdia jednotlivých prípadov na základe ktorých dokáže sociálny pracovník vytvoriť hypotézu, ktorá vystihuje vývoj a dynamiku sociálnych procesov, zmien a reakcií;
Konfrontácia – v rámci tejto metódy sociálny pracovník upozorňuje klienta na rozdiely a rozpory v jeho tvrdeniach, správaní a chápaní seba aj iných. V rámci tejto metódy sa môže dostať klient a poradca do vzájomnej konfrontácie, do konfrontácie s ostatnými členmi rodiny, či členmi skupiny. Túto metódu uplatňujeme hlavne ak pracujeme s matkou a s deťmi, kedy dochádza k násilným atakom matky voči deťom, prípadne dochádza ku konfrontácii medzi klientmi navzájom;
Podmieňovanie a iné behaviorálne techniky – používajú sa predovšetkým u detí, pozitívne podmieňovanie (pochvala), Napomáhajú regulovať správanie detí, v prípade dospelých osôb ide o čiastkové zmeny jednotlivých postojov a správania v určitých situáciách;
Reflexia – v rámci tejto metódy sociálny pracovník preformulováva klientove odpovede, aby stimuloval klientov vzhľad a sebareflexiu. Prostredníctvom nej odborník signalizuje rodine, že ju počúva, snaží sa pochopiť prezentované obsahy nielen z hľadiska racionality, ale aj prežívania;
Abreakcia – sociálny pracovník vytvára pre klienta priestor, aby mohol znovu prežiť problémovú situáciu, uvoľniť skrytú alebo potlačenú emocionalitu, pochopiť aktuálnu situáciu a obnoviť mechanizmy zvládania tejto situácie. Často sa spája so znovuprežitím a následnou katarziou;
Persuázia – v rámci tejto metódy hľadá sociálny pracovník primerané argumenty, aby sprostredkoval klientovi iný pohlaď na problém, ponúkol mu efektívnejšie vzorce správania či riešenia problémovej situácie;
Prípadová konferencia – je plánované koordinované a štruktúrované stretnutie všetkých do prípadu zainteresovaných strán – rodičia, deti, odborníci jednotlivých inštitúcií, ktorí pracovali alebo budú pracovať s dieťaťom alebo jeho rodinou, prípadne, aj členovia širšej rodiny, ak môžu byť prínosom pre riešenie problémovej situácie dieťaťa a jeho rodiny;
Sumarizácia – zameraná na zhrnutie doterajšej spolupráce s rodinou, uskutočňuje sa po určitej etape alebo na konci sedenia, ale užitočnejšie je, ak poradca povzbudí k sumarizácií rodinu, ktorá referuje o tom, kam sa spolupráca s odborníkom dostala a na čom sa spolu dohodli.

METÓDY A TECHNIKY PSYCHOLÓGA V ICpR

Psychologická diagnostika – Realizuje psychológ/ička primárne za účelom detekovania miery poškodenia dieťaťa, miery narušených vzťahov v rodine, identifikácie či ide o dlhodobý nevyriešený konflikt ohrozujúci zdravý vývoj dieťaťa, prípadne násilie, či za krízovou situáciou je iná príčina. Cieľom psychodiagnostiky je zmapovať silu adaptačných mechanizmov klienta, t.j. ako sa problémom prispôsobil, ako ich rieši, ako ich zvláda – či sú jeho adaptívne mechanizmy zdravé alebo spôsobujú u klienta poruchy prispôsobenia sa. Pri využívaní psychologických metód sú využívané psychodiagnostické metódy a testy (v zmysle zákona o psychologickej činnosti č.199/1994 Zb. z., ktorý dopĺňa zákon č. 578/2004 Zb.z.), kde zaraďujeme klinické metódy ako pozorovanie, rozhovor, anamnestické údaje, analyzovanie spontánnych produktov, ako sú napr. denníky, zápisky, spontánne kresby. Z testových metód využíva štandardizované metodiky: výkonové testy (jednodimenzionálne i komplexné testy inteligencie), osobnostné testy (projektívne metódy – verbálne i grafické k posúdeniu hlbších emocionálnych rovín v štruktúre osobnosti, a taktiež k analýze rodinných interakcií a interpersonálnych vzťahov, uni i multidimenzionálne dotazníky k posúdeniu základných osobnostných charakteristík, sebaposudzovacie dotazníky a škály), škály na zisťovanie rodinnej atmosféry, a pod.);
Psychologické poradenstvo – Je zamerané na navodenie žiaducich zmien v prežívaní a v správaní dieťaťa či dospelej osoby, po traumatickej skúsenosti v rodine, jednorazovej alebo opakovanej. Ďalej poskytuje klientovi nové spôsoby riešenia záťažovej životnej situácie a hlbšie pochopenie príčin a následkov týchto stresových udalostí. Psychologické poradenstvo je realizované v rozsahu krátkodobej spolupráce s klientom (sociálno-psychologická diagnostika), alebo v rozsahu dlhodobejšej spolupráce a to konkrétne pri realizácii jednotlivých programov, kde je potrebná dlhodobejšia spolupráca psychológa. Využíva formu
–       individuálnu (štruktúrovaný/semištruktúrovaný/neštruktúrovaný rozhovor, voľnú hru, projekcie prostredníctvom kresieb, metódy nedirektívnej hrovej terapie, metódy arteterapie (v prípade, že má psychológ absolvovaný výcvik v tejto metóde a má zabezpečené supervízne vedenie), či iných psychologických korekčných techník v závislosti od odborných kompetencií psychológa),
–       skupinovú (systém spätných väzieb ostatných členov skupiny, vlastné sebareflexie, sebavyjadrenie a náhľad na emočné prežívanie a situáciu klienta, metódu diskusie k prevládajúcim individuálnym témam klientov, využívajúc techniky sociálno-psychologického výcviku, podľa mentálnej, fyzickej ako i emočnej disponzibility klientov) a
–       rodinnú (rodič a diet’a) čo umožňuje klientom čo najlepšiu orientáciu v ich situácii, optimalizáciu fungovania rodinného systému, optimalizáciu života každého jej jednotlivca, tak, aby dokázali efektívne riešiť situácie, ktoré spoločný život prináša, zvládať aj náročné obdobia, krízy a konflikty, využívajúc techniky ako informácie, tréning zručností, podpora, sprevádzanie (napríklad pri úmrtí člena rodiny, rozvodu), filiálnu techniku, techniky terapie hrou, výchovné poradenstvo. Základom práce psychológa v tejto forme psychologického poradenstva je iniciovanie prospešných zmien v rodinnom systéme, ktoré smerujú k dosiahnutiu, obnove alebo udržaniu kvality rodinného života aj života jej členov tak, aby bol čo najviac podnecujúci, uspokojujúci a príjemný jednak v aspektoch osobných, ale aj vzťahových a interakčných;
Psychologické podporné rozhovory – Sú účinnou a často odporučovanou metódou liečby u ľahkých a stredne ťažkých prípadov emočných či duševných porúch Ide o proces, v ktorom sú vytýčené ciele, so zámerom odstrániť alebo dostať pod kontrolu obťažujúce a nepríjemné príznaky v súvislosti s prekonávaním určitého špecifického diagnosticky uchopeného problému tak, aby sa klient mohol vrátiť k normálnemu fungovaniu. V programe ICpR aplikuje psychológ niektoré podporné techniky psychoterapie (nevykonáva psychoterapiu) a to iba v prípade ak absolvoval výcvik v psychoterapeutickom smere a má zabezpečenú odbornú supervíziu, pričom primárnym cieľom využívania týchto techník je korekcia správania a myslenia klienta, najmä vytváranie si zdravších postojov, tvorba kritického myslenia a vhľadu do problémov. Podporné korektívne techniky majú vedľajší terapeutický účinok, najčastejšie sú to: tréningy rodičovských zručností, tréningy komunikačných zručností, rôzne nácviky adaptívnejších spôsobov zvládania stresu – nácvik relaxácie, zdravšieho vnímania seba a podobne.
Krízová intervencia – Poskytuje psychológ deťom a dospelým v stave akútnej a prevažne situačnej psychickej krízy individuálne i skupinovo, čím sa snaží minimalizovať ohrozenie klienta, objaviť a posilniť jeho schopnosti vyrovnať sa s aktuálnou záťažovou situáciou tak, aby sa posilnila integrita a aby sa predišlo pokiaľ možno k negatívnym spôsobom riešenia situácie. Ponúka patričnú pomoc s cieľom uľahčiť komunikáciu, navrátiť sebadôveru, vyjadriť emócie, mobilizovať podporu a čo najhodnovernejšie odhadnúť jadro problému. V rámci zvládania krízovej situácie klienta sa psychológ spolupodieľa na vytváraní Plánu vykonávania opatrení ambulantnou, terénnou alebo kombinovanou formou s ostatnými zainteresovanými odbornými zamestnancami ICpR.

METÓDY A TECHNIKY VÝCHONO-PEDAGOGICKÉHO A ŠPECIÁLNO-PEDAGOGICKÉHO PRACOVNÍKA V ICpR

Pri práci s cieľovou skupinou ICpR sa najmä v práci s deťmi venujeme predovšetkým oblasti výchovnej, keďže práve tu sa stretávame s mnohými problémami, ktoré sa však spravidla manifestujú aj v oblasti vzdelávacej.

Výchovno – pedagogické metódy práce

Exemplifikácia – príkladovanie. Dieťa sa učí predovšetkým napodobňovaním. Často krát sa deti stretávajú práve s nevhodnými spôsobmi správania, ktoré majú sklon napodobňovať, dokonca ho považovať za prirodzené a normálne. Preto je potrebné poskytnúť dieťaťu také vzory a spôsoby správania sa, ktoré sú spoločensky akceptované a prijaté a to prostredníctvom viacerých výchovných programov,
Exercifikácia – nácvik pozitívnych typov správania. Dôležité je nie len dieťa oboznámiť so spôsobmi vhodného správania sa (napr. spôsoby riešenia konfliktov, správanie sa v spoločnosti, na vyučovaní v zariadení a pod.), ale ho aj tomuto správaniu priamo učiť. Na tento účel sú veľmi vhodné dramatizujúce metódy ako je hranie rolí či výmena rolí, ale aj príbehy, vzory správania rôznych hrdinov a pod.,
Laudácia a premiácia – pochvala a odmeňovanie pozitívneho správania. Táto metóda priamo nadväzuje na metódy predchádzajúce. Je založená na systéme pozitívneho prístupu a oceňovaní vhodného správania sa, čím dochádza k jeho následnej fixácií,
Klarifikácia – objasňovanie. Túto metódu možno využívať predovšetkým u starších detí, ktorých intelektové schopnosti im dovoľujú chápať súvislostí medzi javmi. Ide o objasňovanie príčin, dôvodov či vnútornej motivácie vedúcej k istým typom správania sa a možnosti ich ovplyvnenia a zmeny,
Persuázia – presviedčanie. Ide o ovplyvňovanie a vytváranie názorov a postojov na základe príslušných argumentov,
Evaluácia – hodnotenie. Hodnotenie prebieha vždy v určitých fázach programu a to v kontexte individuálneho plánu. Hodnotenie môže prebiehať aj mimo tohto plánu, najmä ak dieťa dokáže plniť jednotlivé úlohy zamerané napr. na zlepšenie správania, zvládanie niektorých techník a pod,.
Zážitkové metódy – ide o metódy založené na konkrétnej osobnej skúsenosti v rôznych oblastiach života.

Špeciálnopedagogické metódy práce
Okrem potrebnej sociálnej a psychologickej diagnostiky vykonávame aj orientačnú špeciálno-pedagogickú diagnostiku týkajúcu sa úrovne:

osvojených vedomostí – poznatky z rôznych oblastí ich štruktúra a trvácnosť, schopnosť orientovať sa v realite,
vývinu reči – primeranosť celkového rečového prejavu, nápadnosti v reči, nesprávna výslovnosť hlások, narušenie zvuku alebo plynulosti reči,
komunikácie – schopnosť nadviazať a udržať komunikáciu rôznymi spôsobmi,
motoriky – úroveň hrubej a jemnej motoriky, grafomotoriky,
funkčnosti zmyslových orgánov – funkčnosť a využívanie zraku, sluchu, hmatu, čuchu, lateralita,
návykov a zručností – hygienické návyky, sebaobslužné činnosti, pracovné a sociálne zručnosti,
správania sa a adaptácie v rôznych typoch sociálnych prostredí.

Tieto poznatky získavame pomocou rôznych špeciálno-pedagogických metód. Využívame predovšetkým zámerné ale aj voľné pozorovanie, rozhovor a prácu s anamnestickými údajmi z rôznych oblastí, ale aj dotazníky a testové metódy. Dôležitú úlohu pri špeciálno-pedagogickej diagnostike zohráva analýza produktov činnosti, využívanie detskej kresby, a metód arteterapie, muzikoterapie, ergoterapie, canisterpie, snoezelen, hrovej terapie, filiálnej terapie.

SPOLOČNÉ METÓDY A TECHNIKY PRÁCE, KU KTORÝM SA PRISTUPUJE V ICpR

Písanie denníkov – patrí do sebereflektívnych metód, ktoré sa využívajú najmä vtedy, ak dieťa nedokáže o svojom probléme hovoriť. V denníku dokáže postupne o probléme písať, formulovať svoje emócie, priania;
Metódy sociogramu zamerané na skúmanie sociálnych vzťahov a vnútornej skladby rodín klienta. Zisťuje sa sociabilita, štruktúra rodiny, pomáha určiť presné postavenie a rolu každého jedinca v rodine aj štruktúru skupinových vzťahov. Realizácia sociogramu prebieha pomocou dotazníku, rozhovoru s klientom alebo hrami;
Relaxačné techniky ako napr. Schultzov autogénny tréning, Jakobsonova progresívna relaxácia, relaxačné etudy.

SPÔSOB ZAPÁJANIA SPOLUPRACUJÚCICH SUBJEKTOV DO ODBORNEJ PRÁCE ICpR

Na práci s klientom sa podieľa tím pracovníkov ICpR v zložení: sociálni pracovníci, sociálni asistenti, psychológ, špeciálny pedagóg, odborný garant. Podľa potreby môže byť k spolupráci prizvaný aj právnik, terapeut, klinický psychológ. V prípade potreby právnej pomoci ICpR využíva služby interného, prípadne externého právnika, Centra Slniečko, n. o.. ICpR môže využiť aj služby Centra právnej pomoci, prípadne komerčného právnika. V rámci multiinštitucionálnej spolupráce spolupracuje ICpR s pracovníkmi ÚPSVaR, SPODaSK, s odborníkmi zdravotníckych zariadení (psychiatria, všeobecné lekárstvo), orgánmi činnými v trestnom konaní a školskými zariadeniami. Pre rozšírenie možnosti psychologickej pomoci dieťaťu môže ICpR využívať resp. odporučiť služby klinického psychológa, prípadne terapeuta zapísaného v zozname terapeutov. ICpR môže využiť aj služby externých odborníkov využívajúcich pri práci s deťmi prvky canisterapie, hypoterapie, muzikoterapie, arterapie, filiálnej terapie, hrovej terapie, snoezelen.

Pre skvalitnenie práce zamestnancov a vrámci zásad psychohygieny a pre profesionálny rozvoj absolvujú odborní pracovníci pravidelnú supervíziu, na zabezpečenie ktorej sa využívané služby externého supervízora. Pre účinnejšiu ochranu a pomoc deťom ako aj rodinám v kríze je dôležitá spolupráca so všetkými subjektmi, ktoré sa zaoberajú ochranou detí (polícia, ÚPSVaR, zdravotníci, prokuratúra, sudcovia).

Spolupráca medzi ÚPSVaR a ICpR bude založená predovšetkým na:

a/ priebežnom informovaní o situácii v rodinách, ktoré budú zaradené v jednotlivých programoch, určení termínov podávania informácií prostredníctvom priebežných a záverečnej správy, v kontexte jednotlivých realizovaných programov,
b/ aktívnej účasti na spoločných stretnutiach, prípadových konferenciách k jednotlivým prípadom ICpR,
c/ spoločnej príprave plánov, správ aj s odporúčaniami pre odborníkov vstupujúcich do riešenia prípadov ICpR,
d/ na bezodkladnom informovaní SPODaSK v prípade závažných prípadov týrania, sexuálneho zneužívania.

p) UVEDENIE ROZSAHU HODÍN POČAS DŇA A DNÍ V TÝŽDNI, POČAS KTORÝCH SA VYKONÁVAJÚ JEDNOTLIVÉ OPATRENIA PROSTREDNÍCTVOM PROGRAMOV

V ICpR sa vykonávajú opatrenia prostredníctvom jednotlivých programov denne v pracovných dňoch a to :

Pondelok          od 8:00 – 16:00
Utorok             od 8:00 – 18:00
Streda              od 8:00 – 16:00
Štvrtok             od 8:00 –18:00
Piatok              od 8:00 – 14:00

Krízovú intervenciu je možné vykonávať aj v iných časoch počas pracovného dňa, ak si to situácia práce s rodinou vyžiada.
V prípade potreby a krízovej situácie, ak sa nedá realizovať stretnutie v pracovný deň, zabezpečí ICpR prevádzku prvej soboty v mesiaci (ak nepripadne na štátny sviatok) v čase od 8:00 – 16:00 podľa objednaných intervencií.

q) OPIS TVORBY A VYHODNOCOVANIA PLÁNU VYKONÁVANIA OPATRENÍ AMBULANTNOU, TERÉNNOU ALEBO KOMBINOVANOU FORMOU (ďalej len Plán)

Plánovanie

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v ICpR a prirodzenom rodinnom prostredí klienta sú vykonávané na základe Plánu vykonávania opatrení ambulantnou, terénnou formou a to v súlade so zákonom 305/2005 Z. z. v znení neskorších zákonov § 30 ods. 1 písm. b) bod 4..

Proces plánovania:

1. mapovanie a získavanie anamnestických údajov o dieťati a jeho rodine

V procese plánovania je vhodné začínať na základe prvého kontaktu s rodinou. Jednotliví členovia odborného tímu zhromažďujú, triedia dostupné relevantné údaje a informácie ohľadom dieťaťa a jeho rodiny. Zisťujú sa prelomové udalosti v živote dieťaťa a jeho rodiny, významné zmeny, silné a slabé stránky v oblasti starostlivosti o deti v rodine, napĺňanie základných životných potrieb detí – vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálnych vzťahov a bezpečia. V procese tvorby Plánu je potrebné vnímať a posudzovať situáciu dieťaťa v kontexte jeho rodiny.V rámci rodiny sledujeme nasledovné ukazovatele:

kultúrna a hodnotová orientácia rodiny,
uspokojovanie základných potrieb jednotlivých členov rodiny (jedlo, ošatenie, teplo, hygiena, súkromie),
stav domácnosti z hľadiska potrieb členov rodiny,
funkčnosť rodičovského systému (kvalita vzťahov k deťom, angažovanosť),
hodnotenie vývoja dieťaťa (ohľadom na emocionalitu, sociálne vzťahy, u školopovinných detí je významný postoj ku škole, dosiahnuté študijné výsledky),
funkčnosť partnerského systému,
vzťahy rodiny k širšiemu príbuzenstvu,
vzťahy k inštitúciám významným pre rodinu (úrady, zamestnávateľ),
iné sociálne vzťahy členov rodiny (príbuzenské kontakty, priateľské a susedské vzťahy, kluby a pod.),
zamestnanie rodičov, ich perspektíva, pracovná spokojnosť,
materiálne zdroje, ktoré má rodina k dispozícii,
štýl komunikácie – jasnosť, podriadenosť, riešenie nezhôd, emocionálne vzťahy – negatívne, pozitívne.

Na základe získaných informácií a údajov o dieťati a jeho rodine vypracujú sociálny pracovník, asistent sociálnej práce sociálnu diagnostiku rodiny. Zodpovedný sociálny pracovník, alebo podľa potreby špeciálna pedagóg, vypracuje sociálnu diagnostiku, resp. špeciálno-pedagogickú diagnostiku a psychológ vypracuje psychologickú diagnostiku dieťaťa.

Na základe vstupnej diagnostiky jednotlivých odborných pracovníkov vypracováva tím odborných pracovníkov (sociálny pracovník, psychológ, špeciálny pedagóg) v spolupráci s dieťaťom a rodinou Plán. Cieľ Plánu vykonávania opatrení ambulantnou, terénnou alebo kombinovanou formou je v súlade s Plánom sociálnej práce s dieťaťom a jeho rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa (ďalej len „plán sociálnej práce s dieťaťom“), ktorý vypracováva príslušný ÚPSVaR. Plán sa priebežne sleduje, podľa potreby sa môže meniť a dopĺňať. Plnenie Plánu ICpR vyhodnocuje písomne spravidla jedenkrát za dva mesiace za účasti rodiča/rodičov a detí.

Súčasťou Plánu v kontexte Zákona 305/2005 Z.z. v znení neskorších zákonov je:

hodnotenie situácie dieťaťa a jeho rodiny (anamnestické údaje, popis problému a situácie),
miera ohrozenia dieťaťa a opis postupu ICpR pri určení miery ohrozenia dieťaťa ak sa ICpR podieľalo na určení miery ohrozenia,
opatrenia na dosiahnutie cieľa sociálnej práce s dieťaťom a ciele navrhnutých opatrení,
spolupracujúce subjekty na tvorbe a realizácii plánu,
konkrétne úlohy na dosiahnutie cieľov pre jednotlivých účastníkov tvorby a realizácie Plánu v zmysle § 30, ods. 2 písm. e) body 1. – 5.,
kritériá hodnotenia splnenia a termín prehodnotenia, resp. splnenia úlohy,
výsledok plnenia úloh,
výsledok prehodnotenia miery ohrozenia dieťaťa,
plán výchovného opatrenia zodpovedajúci účelu jeho uloženia,
kontaktné údaje zamestnanca, ktorý koordinuje plnenie úloh plánu sociálnej práce s dieťaťom.

Záverom mapovania bude komplexné zhodnotenie situácie rodiny, ktoré bude podkladom pre vytvorenie Plánu.

2. Vytvorenie plánu

Do procesu plánovania je zapojené samotné dieťa a jeho rodina. Plán tvorí štruktúru spolupráce medzi klientom a odborníkom, ktorí mu zabezpečujú nevyhnutnú podporu. Plán by mal zodpovedať na otázky:

KTO?    – osoby, ktoré budú na vykonávaní, nácviku a príprave klienta zúčastnené
ČO?      – vymedzenie aktivity, ktorej sa budú venovať (napr. nácvik sociálnej zručnosti, rodičovských zručností a pod.)
KEDY? – časový harmonogram nácviku zručností a pod.
AKO?    – spôsob, akým budeme konkrétne činnosti v praxi realizovať (metódy)
KDE?    – kontext, v ktorom bude aktivita prebiehať
S ČÍM? – základné informácie o nevyhnutných pomôckach, ktoré v prípade potreby budú využívané.

V procese tvorby Plánu je potrebné vnímať a posudzovať situáciu dieťaťa v kontexte jeho rodiny.

3. Realizácia plánu

Práca s klientom spôsobom rešpektovania jeho potreby, podpora cieľov, ktoré boli spoločne s klientom a jeho rodinou stanovené v Pláne. Výstupom sú priebežné záznamy napr. v zložke klienta. Zameriavame sa na:

posilnenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom,
práca so životnou históriou dieťaťa,
motivačné rozhovory s cieľom podporiť rodinu v procese realizácie zmeny,
program rozvoja rodičovských zručností,
sprevádzanie,
advokácia.

4. Vyhodnotenie

Prebieha v pravidelných dvojmesačných intervaloch, čo umožňuje priebežne aktualizovať, hodnotiť úspešnosť, resp. neúspešnosť samotného procesu alebo aj zvolenej metódy, odhaľuje nové poznatky, upozorňuje na situácie, ktoré sme si v predchádzajúcich častiach nevšimli alebo neuvedomili. Je ukazovateľom v rámci naplnenia cieľov. V prípade neúspešnosti umožňuje včas sa vrátiť späť a nájsť vhodnejšiu metódu, zmeniť postup alebo spôsob práce s klientom. Hodnotenie prebieha aj pri náhlych zmenách situácie klienta. V procese hodnotenia zisťujeme:

ktoré ciele sa naplnili,
ktoré sa stali neaktuálnymi,
aký pokrok sa dosiahol.

Dôležité je spracovať Plán v spolupráci s klientom (táto zásada platí aj pri práci s deťmi), s akceptáciou jeho práva na sebaurčenie. Je nevyhnutné stavať na silných stránkach klienta a rozvíjať ich a minimalizovať jeho slabé stránky a deficity. Plán je súčasťou spisovej dokumentácie ICpR.

SPISOVÁ DOKUMENTÁCIA ICpR

Dokumentáciu v rámci ambulantných a terénnych opatrení SPODaSK v ICpR tvorí:

karta klienta – záznamy o priebehu vykonávania opatrení,
dohoda s rodičom alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, dohoda s plnoletou fyzickou osobou alebo rozhodnutie o ambulantnom výchovnom opatrení,
odporúčanie orgánu SPODaSK,
plán vykonávania opatrení, ktorého súčasťou sú časti plánu výchovného opatrenia, ktoré centrum vykonávania,
ďalšie náležitosti potrebné na vykonávanie opatrení a na sledovanie plnenia ich účelu.

r) PODMIENKY NA ZÁUJMOVÚ ČINNOSŤ

Vzhľadom na charakter opatrení ICpR nevytvára podmienky na záujmovú činnosť, športovú činnosť.

u) OPIS PRÁV DIEŤAŤA, PLNOLETEJ FYZICKEJ OSOBY, PRE KTORÉ SA VYKONÁVAJÚ v ICpR OPATRENIA SPODaSK

Vykonávanie opatrení SPODaSK v ICpR sa realizuje v súlade so všetkými medzinárodnými právnymi dokumentmi upravujúcimi ľudské práva a práva dieťaťa a to najmä v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a všetkými jeho Opčnými protokolmi a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Taktiež v súlade s Ústavou SR, so Zákonom o sociálnoprávnej ochrane a kuratele, Zákonom o rodine a pod.. Pre vykonávanie opatrení SPODaSK je uplatňovaný najlepší záujem dieťaťa a akceptovaný jeho názor.

V súvislosti s tým má každé dieťa, pre ktoré sú vykonávané opatrenia SPODaSK v ICpR garantované zabezpečenie práva na:

ochranu a bezpečie,
ochranu pred všetkými formami telesných trestov a inými hrubými ponižujúcimi formami zaobchádzania a trestania, ktoré mu môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu,
podporu a pomoc pri riešení svojej situácie zo strany odborného tímu ICpR,
podieľaní sa na tvorbe svojho Plánu a formulovaní svojich predstáv,
informovanie o postupe riešenia situácie a o svojej budúcnosti a na právo vyjadriť svoj názor,
súkromie, dôvernosť a mlčanlivosť,
vyjadrenie svojho názor a právo byť vypočuté,
na individuálny prístup v poskytovaní opatrení SPODaSK v ICpR,
na slobodu vierovyznania.

Práva a zodpovednosti rodiča, zákonného zástupcu dieťaťa alebo iných blízkych osôb dieťaťa

právo oboznámiť sa s programom ICpR,
právo podieľať sa na vypracovaní Plánu, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa a je to pre dieťa bezpečné,
právo na informácie ohľadom riešenia situácie dieťaťa a poskytovaných opatrení dieťaťu,
právo a zároveň zodpovednosť spolupracovať s ICpR pri riešení situácie dieťaťa.

V prípade ohrozenia života dieťaťa, pri podozrení na násilie, zo strany rodičov, rodiča, blízkej osoby, môžu byť niektoré práva obmedzené a to v najlepšom záujme dieťaťa, ochrany jeho života, zdravia a z dôvodu predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu.

V Nitre, 2. 5. 2022

Mgr. Mariana Kováčová, PhD.
riaditeľka/odborná garantka

PROGRAM Intervenčné centrum pre rodiny (ambulantná a terénna forma)