Znásilnil ju v aute. Nedokázala sa mu brániť

Veronika mala krátko po dvadsiatke, keď sa spoznala s mužom, s ktorým sa postupom času spriatelila. Podporovali sa, pomáhali si a časom sa začali stretávať aj ako „kamaráti s výhodami“. Neboli síce partnermi, no jednoducho keď mali chuť aj na fyzický kontakt či sex, stretli sa aj za týmto účelom. Postupne však ich vzťah ochladol. Veronika sa v živote posunula a niekoľko rokov sa so svojím niekdajším kamarátom nestretla. Asi po štyroch rokoch si vymenili pár správ a Veronika súhlasila s tým, že sa v meste stretnú na káve. Nebrala to ako obnovenie niekdajšieho vzťahu, skôr ako rozlúčku.

„Keď som však k nemu nastúpila do auta, vybral sa k nemu domov. To bola pre mňa stopka. Nakoniec teda súhlasil s tým, že sa pôjdeme iba prejsť a porozprávať. Zastavil, nejaký čas sme sa rozprávali v aute. Bolo pre mňa prirodzené ho tak nejak na rozlúčku objať, čo som aj urobila. On ma však začal obchytkávať, začal byť doterný a násilný,“ opisuje svoj zážitok spred niekoľkých rokov Veronika. Jej niekdajší kamarát je však aj podľa jej slov „kus chlapa“. Nedokázala mu vzdorovať. Vo svojom malom aute dokázal preliezť na jej sedadlo a začal sa vyzliekať. „Bránila som sa, povedala som mu, že to nechcem, no nemala som šancu,“ spomína na moment znásilnenia v piatej epizóde podcastu Medúza.

„Keď sa to skončilo, zľahčoval to. Akože vtipne podotkol, jéj, ani neviem, ako som sa sem dostal. Preliezol späť na svoje miesto. Povedala som mu len, nech ma vezme domov. Bála som sa. Odviezol ma, vybehla som na byt, strhla zo seba veci, osprchovala som sa a asi hodinu som pod sprchou plakala,“ hovorí Veronika o tom, čo sa dialo bezprostredne po znásilnení. O tom, čo sa stalo, Veronika dlhý čas nikomu nepovedala. Tvrdí, že sa cítila hlúpo a mala aj pocit viny. Až novému priateľovi po čase tento zážitok opísala. Ten jej otvoril oči a až vďaka nemu naozaj pochopila, že išlo o znásilnenie. Po roku od znásilnenia tak nasledovalo trestné oznámenie. Bohužiaľ, kvôli nedostatku dôkazov a aj napriek Veronikiným opakovaným výpovediam sa prípad uzavrel bez toho, že by bol jej niekdajší kamarát akokoľvek potrestaný. Dnes Veronika tvrdí, že by na políciu išla okamžite. Nečakala by.

To však nemá byť posolstvom jej príbehu. Veronika chce ženám a dievčatám odkázať niečo úplne iné: „Je dôležité, aby mladé dievčatá vedeli, že táto téma sa nevzťahuje len na to, keď dievča niekto napadne v tmavej uličke. Ľudia potrebujú chápať, že sa to deje u nás doma a medzi našimi priateľmi. Je potrebné o tom hovoriť a nehanbiť sa za to. Vy ste to nevyprovokovali. Riešte to s políciou, kamarátmi, rodinou. A verte, že život môže byť krásny aj po takýchto veciach.“ Vypočujte si celý Veronikin príbeh v podcaste Medúza.

Centrum Slniečko už 25 rokov pomáha týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia a snaží sa bezpečný svet vytvárať aj u nás – na Slovensku. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou snahou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom vieme pomôcť. Pomôžte Centru Slniečko pofúkať rany tým, ktorí to potrebujú. Už len zopár eur každý mesiac im dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu. Možností pomoci je rovnako veľa ako žien a detí, ktoré ju potrebujú. Každé jedno euro sa počíta. Ďakujeme.

Ak vy alebo niekto vo vašom okolí zažíva akúkoľvek formu násilia – domáce, sexuálne, ekonomické, psychické či fyzické, kliknite na www.bezmodrin.sk alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. (v anglickom jazyku The Sun Center).