Po znásilnení zostala tehotná. Bála sa, že ju prinútia zobrať si ho

„Ešte pred piatimi rokmi by som nemala odvahu podeliť sa so svojím príbehom. Asi pred rokom však rezonovala v spoločnosti kauza o sekte Milosť. Vtedy som sa po prvý raz podelila aj so svojím príbehom. Bolo to náročné. Hoci sa to stalo už pred 11 rokmi, nebolo to pre mňa ľahké, nevedela som spávať. Chcela som však pomôcť ženám a povedať im, že v tom nie sú samy,“ začína svoje rozprávanie v podcaste Medúza Denisa, ktorú znásilnil kamarát z náboženského spoločenstva.

Do spoločenstva ako prvá vstúpila jej mama, ktorá v ňom hľadala útočisko po ťažkej zdravotnej diagnóze. Neskôr sa k mame pridala aj Denisa, jej brat a otec. „Ako dieťa som to vnímala pozitívne. Bolo to super, mala som nových kamarátov, mohla sa učiť nové veci. Bol to pre mňa nepoznaný svet,“ spomína si na prvé stretnutia v spoločenstve Denisa. Dnes už chápe, že otvorenosť, pocit prijatia a záujem boli manipulatívnymi technikami, ktoré slúžili k tomu, aby ľudia v spoločenstve zotrvali. Priateľstvá, ktoré v spoločenstve nadviazala, boli v podstate jej jedinými priateľstvami. V spoločenstve bola motivovaná k tomu, aby sa kamarátila len s ľuďmi z náboženskej komunity. Spoločenstvo organizovalo rôzne tábory, zhromaždenia a nové kamarátstva vznikali prirodzene.

Keď mala Denisa 18, po jednom z podobných zhromaždení ju k nemu domov pozval jej vtedajší kamarát zo spoločenstva. Išla s ním dobrovoľne, nemala mu prečo nedôverovať. On ju však znásilnil. Bezprostredne po znásilnení sa Denisa nezdôverila nikomu. Sčasti si myslela, že za znásilnenie bola zodpovedná ona: „Na kázňach som počúvala, že nemám nosiť krátke sukne a provokovať mužov. Preto som hľadala chybu v sebe. Ja som spravila niečo zle, vyprovokovala som ho, a preto sa mi to stalo. Musím s tým žiť, alebo si ho zoberiem za manžela. To však pre mňa nepripadalo do úvahy,“ vysvetľuje Denisa. Mladí ľudia v spoločenstve boli nabádaní na to, aby si čím skôr našli partnera. Samozrejme, ideálne zo spoločenstva. Denisa sa bála, že ak by o znásilnení komukoľvek povedala, znamenalo by to, že by si násilníka, „kamaráta“, musela vziať za manžela. „Keď žena v Milosti príde o panenstvo, malo by to byť už s tým jej partnerom, s ktorým bude navždy. Bála som sa, že by ma nútili zobrať si ho,“ opisuje.

Nemala nikoho blízkeho, komu by sa mohla zdôveriť. Jej rodičia a brat boli členmi spoločenstva, rovnako ako všetci jej priatelia a kamaráti. So starými rodičmi sa po vstupe do spoločenstva jej rodina odcudzila. Denisa s rodičmi nemala dobrý vzťah a okrem znásilnenia už roky zažívala psychické a fyzické násilie aj zo strany otca. „Trestné oznámenie som zvažovala, ale keďže môj otec je policajt, bola som presvedčená o tom, že to ututlajú,“ vysvetľuje v rozhovore s Lenkou Šóošovou Denisa, ktorej chýbala nielen blízka osoba, ale aj povedomie o tom, čo sa jej stalo, a že sa to diať nemôže.

Domáce násilie sa neustále stupňovalo a po bitke palicou sa Denisa v jednu noc zbalila a odišla k starej mame. Asi o tretej ráno kráčala niekoľko kilometrov, až kým nedorazila k starej mame, ktorá ju prichýlila. O niekoľko týždňov zistila, že po znásilnení zostala tehotná. „V hlave som mala obrovské množstvo otázok. Vedela som, že potrat je možnosť, ale na druhej strane som rozmýšľala, že ak ten Boh naozaj existuje, čo bude potom? Takisto som si uvedomovala, že mám len 18 rokov, som na gymnáziu, zmaturujem, ale čo bude potom? Kto sa o mňa postará? Vrátim sa k otcovi, ktorý je násilný a bude to robiť aj môjmu dieťaťu?“ opisuje neľahkú situáciu, v ktorej sa ocitla tesne pred maturitou. V dôsledku obrovského stresu však napokon spontánne potratila.

V živote sa za posledných 11 rokov posunula, vybudovala si bezpečné zázemie a dnes o traume, ktorú v spoločenstve a rodine prežila, otvorene rozpráva aj pre to, aby ostatné ženy a dievčatá vedeli, že v tom naozaj nikdy nie sú samy. „Pomoc existuje. Nie je to ich vina, nie je to hanba a ak majú možnosť, nech podajú trestné oznámenie,“ odkazuje Denisa ostatným preživším sexuálneho násilia.

Centrum Slniečko už 25 rokov pomáha týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia a snaží sa bezpečný svet vytvárať aj u nás – na Slovensku. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou snahou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom vieme pomôcť. Pomôžte Centru Slniečko pofúkať rany tým, ktorí to potrebujú. Už len zopár eur každý mesiac im dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu. Možností pomoci je rovnako veľa ako žien a detí, ktoré ju potrebujú. Každé jedno euro sa počíta. Ďakujeme.

Ak vy alebo niekto vo vašom okolí zažíva akúkoľvek formu násilia – domáce, sexuálne, ekonomické, psychické či fyzické, kliknite na www.bezmodrin.sk alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. (v anglickom jazyku The Sun Center).