Ako 15-ročnú ju znásilnil najlepší kamarát

Ester mala čerstvých 15 rokov, keď prežila obrovskú traumu. V deň ako každý iný sa stretla s jej najlepším kamarátom, ktorého poznala od detstva. Bývali vedľa seba, všade chodievali spolu a trávili spolu veľa voľného času. Ako mnohí iní „panelákoví“ kamaráti, ktorí sa vám možno aj dnes prechádzajú pod balkónmi či vysedávajú na detských ihriskách vo vnútrobloku. Ester sa pri svojom kamarátovi vždy cítila bezpečne. „Bol odo mňa asi o dva-tri roky starší. Poznali sme sa celý život. Keď som vyrástla, videla som, že som sa mu začala páčiť,“ spomína v podcaste Medúza útla Ester. 

Ester mala so svojím najlepším kamarátom prirodzene blízky vzťah. Preto, keď ju zavolal, aby s ním išla na chatu jeho rodičov, kde jej chcel ukázať, čo vyrobil, nemala prečo váhať. Na chatu síce nezvykli chodievať sami dvaja, no Ester nemala prečo kamaráta spochybňovať. Veď ho poznala odmalička. Na chate jej ukázal, čo na nej už s rodičmi prerobili, čo vyrobil on sám a Ester sa stále cítila v bezpečí. Až do momentu, kým ju nechytil za stehno, nezačal obchytkávať a na koniec nehodil na posteľ. „Hrozne som sa zľakla. Vysvetľovala som mu, že chcem, aby sme zostali kamarátmi. Povedala som mu, že chcem odísť. Zvalil ma na posteľ, dával mi dolu nohavice. Prosila som ho, aby prestal. Nepomohlo to. Vyzliekol sa a stalo sa to. Bolelo to, bola som panna, všade bola krv,“ opisuje slabým hlasom Ester traumatizujúci zážitok, ktorý mal za následok, že si v ten večer po prvý raz ublížila. Nevedela, čo má robiť. Ester sa zamýšľala aj nad tým, či to celé nebola jej chyba: „Cítila som sa odporne. Chcela som sa zabiť, ublížiť si, len aby som sa už tak necítila. Večer som si po prvý raz aj naozaj ublížila. Dodnes mám jazvy na rukách,“ spomína. 

Mala iba 15 rokov, keď prežila znásilnenie a ako mnohé ženy aj ona trpela pocitmi viny a hanby. Tie často môžu viesť k depresiám, strate sebaúcty, izolácii či k sebapoškodzovaniu. Aj Ester uvažovala, či práve ona sama niekde nespravila chybu. „Nevedela som, čo mám robiť. Nevedela som, či to bola moja chyba. Len som zamrzla a držala. Dávala som si to hrozne za vinu. Hovorila som si, že som bola hlúpa a naivná,“ hovorí v rozhovore s Lenkou Šóošovou. Ester ako mladučké dievča nerozumela tomu, že za násilie je vždy zodpovedný iba násilník. Ona mu dala jasne najavo, že so sexom nesúhlasí, on však pokračoval aj napriek jej nesúhlasu. Len prednedávnom zistila, že z partie kamarátok nebola jediná, ktorú starší chalan, ich „kamarát“, znásilnil. Po znásilnení sa o tom bála komukoľvek povedať. „Bola som si sama nechutná. Cítila som sa špinavo. Ubližovala som si, v sprche som si drhla kožu, mala som škrabance, stále som sa snažila zmyť tú špinu,“ hovorí o svojich bezprostredných pocitoch. 

Ester nakoniec našla podporu najlepšej kamarátky, na terapii aj u priateľa v zdravom, fungujúcom vzťahu. Trvalo však roky, kým traumu dokázala spracovať a sama priznáva, že ešte stále ju istým spôsobom spracúva: „Až dnes o tom po prvý raz hovorím nahlas. Chcem, aby dievčatá vedeli, že v tom nie sú samy.“  Vypočujte si celý príbeh útlej, no neskutočne silnej mladej ženy Ester v podcaste Medúza, ktorá svojou otvorenosťou a úprimnosťou dodáva nádej a silu aj ostatným preživším sexuálneho násilia.

Centrum Slniečko už 25 rokov pomáha týraným, sexuálne zneužívaným deťom a obetiam domáceho násilia a snaží sa bezpečný svet vytvárať aj u nás – na Slovensku. Bez podpory darcov by to však nešlo. Ak je aj vašou snahou bezpečnejšia, morálnejšia a vyspelejšia spoločnosť, svojou troškou im v tom vieme pomôcť. Pomôžte Centru Slniečko pofúkať rany tým, ktorí to potrebujú. Už len zopár eur každý mesiac im dokáže pomôcť poskytnúť ubytovanie matke s dieťaťom, ktorá nemá kam ujsť, alebo zabezpečiť terapeutickú pomoc týranému dieťaťu. Možností pomoci je rovnako veľa ako žien a detí, ktoré ju potrebujú. Každé jedno euro sa počíta. Ďakujeme.

Ak vy alebo niekto vo vašom okolí zažíva akúkoľvek formu násilia – domáce, sexuálne, ekonomické, psychické či fyzické, kliknite na www.bezmodrin.sk alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. (v anglickom jazyku The Sun Center).