Dá sa predísť znásilneniu?

Desivá pravda je tá, že väčšina preživších násilnú osobu poznala. Sexuálne násilie sa nedeje len v tmavých uličkách či parkoch, ale často práve tam, kde by sme mali byť v bezpečí. Je vôbec možné znásilneniu predísť?

Určite ste už aj vy niekedy v živote počuli tie „dobre mienené rady“ ako nenos krátku sukňu, vyhýbaj sa tmavým uličkám, nepi alkohol, nenos vlasy zopnuté v chvoste… Neexistuje žiadna priama úmera, ktorá by dokazovala, že pravdepodobnosť znásilnenia sa zvyšuje spolu s tým, ako sa vám skracuje dĺžka sukne.

Za znásilnenie nikdy nenesie zodpovednosť jej preživšia. Za násilie je vždy zodpovedný iba ten, kto ho pácha. Žiadny kúsok oblečenia, typ mejkapu alebo strih vlasov nikdy nespôsobil, že došlo k znásilneniu. Mohol zaň iba násilník.

Nedostatočná prevencia a pomoc zo strany štátu

Desivou pravdou je to, že znásilnenie sa môže stať komukoľvek a kedykoľvek. Zvýšenému riziku znásilnenia sú vystavené najmä mladé dievčatá a ženy od začiatku puberty do veku mladej dospelosti. Sú fyzicky slabšie, neraz v spleti hormónov dospievania aj emočne zraniteľnejšie. Vek, sociálna trieda, sexuálna orientácia, etnická skupina však nemajú žiadny vplyv na to, ak sa násilná osoba rozhodne niekoho napadnúť. Môže sa to stať komukoľvek.

To najdôležitejšie je nastaviť zrkadlo našej spoločnosti a zákonodarcom pre účinnejšie nastavovanie prevencie a pomoci preživším znásilnenia. Napriek tomu, že za vytvorenie systému prevencie, pomoci a podpory znásilneným osobám je zodpovedný štát, na Slovensku doposiaľ neexistuje ani jedno špecializované centrum pre preživšie znásilnenia. A to i napriek tomu, že na zriadenie jedného z nich bolo vyčlenených zo zdrojov Nórskeho kráľovstva takmer 1 milión eur.

Dá sa teda vôbec znásilneniu predísť a čo vieme urobiť v rámci prevencie?

To najdôležitejšie a najťažšie na úvod: Násilníkom treba zabrániť, aby znásilňovali

Sex bez súhlasu je znásilnenie a zodpovedná je zaň len tá osoba, ktorá násilie pácha. Táto veta sa niektorým z vás môže zdať samozrejmá, iní si však za ňu môžu doplniť veľavýznamné „ale“… Práve toto „ale“ vyplýva z nastavenia našej spoločnosti, ktoré je potrebné začať meniť ako prvé. A začať vie každý z nás. Napríklad aj vzdelávaním mladých ľudí, ale aj tým, ako reagujeme na vtipy o znásilnených, ako sa postavíme k tomu, ak je v našom okolí obviňovaná preživšia znásilnenia. Už my vieme dať ostatným v našom okolí jasný signál, že takéto správanie nie je v žiadnom prípade v poriadku.

Ďalším nezanedbateľným problémom je však aj nedostatočná a zastaralá definícia znásilnenia v Trestnom zákone.

„Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“ (300/2005 Z. z. – Trestný zákon § 199 ods. 1)

Súčasná definícia znásilnenia v našom Trestnom zákone nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu, ako sa vyžaduje v medzinárodnom práve a normách. Napríklad aj v Istanbulskom dohovore, ktorý slovenská vláda odmietla ratifikovať.

Medzinárodné ľudskoprávne normy nedefinujú sexuálne násilie primárne na základe použitia alebo hrozby fyzického násilia ani na základe zneužitia bezbrannosti, ako je to v našom zákone. Medzinárodné právo vychádza z narušenia telesnej autonómie človeka, ku ktorému dochádza pri sexuálnych aktivitách bez súhlasu všetkých zúčastnených. Slovensko, rovnako ako ostatné vyspelé spoločnosti, potrebuje definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu.

Vyvrátenie mýtu o neznámych mužoch v tmavých uličkách

Znásilneniu nepredídeme tak, že sa budeme vyhýbať tmavým uličkám. Väčšinu znásilnení spácha osoba, ktorú poznáme. Z prieskumu vyplýva, že až 88 % Sloveniek násilnú osobu poznalo. Mohol to byť partner, manžel, sused, kamarát, kolega, rodinný príslušník… Často ide o ľudí v našom bezprostrednom okolí. Až 38 % prípadov sexuálneho násilia sa odohráva v párových vzťahoch.

Pomerne časté je aj znásilnenie počas rande. Podľa viacerých štúdií je takmer tretina znásilnení spáchaná na rande. Ostražitosť a obozretnosť si netreba držať len počas večernej prechádzky parkom. Naopak, často je to, bohužiaľ, práve náš bezpečný priestor, v ktorom sme v tom najväčšom nebezpečenstve.

Osvojte si sa zásady bezpečnej sebaobrany

K znásilneniu môže prísť kedykoľvek počas nášho života. Nikdy nie je vaša vina, ak ste sa fyzicky nebránili, ani ak ste zamrzli a nedokázali kričať o pomoc. V rámci zásad bezpečnej sebaobrany je však (nielen pre prípad možného znásilnenia) vhodné osvojiť si nasledujúce návyky:

Ktoré sú to?

• Vytvorte si bezpečný priestor

• Počúvajte svoju intuíciu

• Naučte sa kričať

• Naučte sa bezpečne odísť

• Naučte sa brániť

• Naučte sa „o tom“ hovoriť a počúvať

Čo je to bezpečný priestor?

Bezpečný priestor je miesto, kde sa cítite prijatí a v bezpečí. Môže to byť váš vlastný domov, kancelária v práci alebo obľúbená lavička na záhrade. Bezpečný priestor si však viete vytvoriť aj v kruhu vašich priateľov či rodiny. Dohodnite si s vašimi blízkymi akési heslo – slovo, ktorým im v prípade núdze dáte jasne najavo, že ste v nebezpečí. Telefonicky, v esemeske či akejkoľvek správe.

Prípadne spoznajte medzinárodný signál, ktorý znamená, že ste vo vážnom ohrození:

Ako počúvať svoju intuíciu?

Nech ste kdekoľvek, vždy si všímajte svoje okolie. Parkoviská a garáže bývajú najčastejším miestom pokusu o znásilnenie. Preto je dôležité všímať si aj také veci, ako kde je východ, vchod, ktoré dvere sú otvorené, ktoré zatvorené, kde sú únikové východy a čo by bolo možné využiť na sebaobranu.

Ak sa cítite nepríjemne, máte pocit, že vás niekto sleduje, začnite robiť hluk, prípadne niekomu imaginárne zatelefonujte. Hluk, hlasný rozhovor môžu násilnú osobu odradiť. Ak sa niekde necítite príjemne, vždy spozornite a počúvajte, čo sa vám snaží povedať intuícia.

Čo znamená vedieť kričať?

Krik slúži predovšetkým na vystrašenie útočníka a upútanie pozornosti okolia. Niekedy môžeme mať problém kričať, najmä pri šoku. Počas traumatického zážitku môžeme doslova „skamenieť“. Preto je vhodné si poriadny krik vyskúšať, napríklad v prírode.

V prípade ohrozenia je takisto vhodné požiadať o pomoc konkrétneho človeka (napr. konkrétneho okoloidúceho) a nie všeobecne dav. Tým, že oslovíte konkrétneho človeka, zvyšuje sa aj úspešnosť, že sa vám dostane pomoci.

Ako vyzerá bezpečný odchod?

Ako už bolo spomenuté, nech ste kdekoľvek, vždy si buďte vedomí toho, kde je východ a ako viete z daného miesta odísť. Keď sa necítite príjemne, odíďte. Nemusíte utekať, len odkráčajte. Postavte medzi seba a násilnú osobu prekážku, počkajte na druhý výťah, odvezte sa z daného miesta preč, alebo sa prestaňte stretávať s ľuďmi, ktorí vám ubližujú.

Ako sa naučiť brániť?

Nikdy nie je na škodu osvojiť si základné pravidlá sebaobrany. Keď príde k fyzickému kontaktu, využite silné časti vášho tela. Medzi tie patria napríklad hrana dlane, lakte, kolená, chodidlá. Zraniteľné časti na tele útočníka sú najčastejšie oči, nos, uši, brada, krk, prsty, rozkrok, kolená, píšťaly, prsty na nohách či kĺbové spoje.

Čo znamená vedieť „o tom“ hovoriť a počúvať?

Väčšina žien, ktoré prežili znásilnenie, ho nenahlási. Na Slovensku sa ženy najčastejšie obávajú nedôvery, odsudzovania okolia, často dokonca pochybujú aj samy o sebe. O to dôležitejšie je správne zareagovať, ak sa vám preživšia znásilnenia úprimne zdôverí. Naučte sa počúvať a pomôcť už len tým, že žiadnu obeť znásilnenia nebudete nikdy spochybňovať. Aj tak, krok po kroku, dokážeme zmeniť spoločenskú klímu.

Vhodné vyjadrenia sú:

Nie je to tvoja vina. 

Verím ti. 

Nie si sama. 

Môžeš mi dôverovať.

Nemení to môj pohľad na teba.

Ak ste zažili sexuálne násilie alebo máte vo svojom okolí niekoho, kto sexuálne útoky prežil, užitočné kontakty pomoci a zoznam poradenských centier nájdete na www.bezmodrin.sk.

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na poskytovanie odbornej pomoci obetiam trestných činov. Za obsah tohto dokumentu výlučne zodpovedá Centrum Slniečko, n.o. (v anglickom jazyku The Sun Center).