Normalizácia násilia

Ako sa o násilí hovorí, tak sa aj vníma. Od pandémie sa častejšie skloňuje nielene starostlivosť o duševné zdravie, ale viac priestoru sa dostalo aj téme domáceho násilia. Aj takýmto spôsobom sa postupne a veľmi pomalými malými krôčikmi scitlivuje naša spoločnosť voči domácemu násiliu.

Spomeňte si na nedávny prípad vysokého politického predstaviteľa, ktorý nám poslúži ako ilustračný príklad. Po prepuknutí škandálu s ublížením ex-partnerke mu viditeľne klesli preferencie. Že by citlivejšia verejnosť? Azda. Jeho reakcie na túto kauzu však boli vzorovou ukážkou normalizácie násilia. Spôsob, akým celú situáciu zľahčoval, vyhováral sa a obviňoval druhých. Obviňovanie obete a nedôvera preživším bagaletizujú domáce násilie v našej spoločnosti a viktimizujú tých, ktorí ho prežili a zažívajú. Oberá ich to o odvahu a silu svoju situáciu zmeniť. Našťastie je tu veľa organizácií, ktoré okrem osvety a vzdelávania poskytujú aj pomoc a bezpečie pre ľudí zažívajúcich násilie.

V spoločnosti sa však vyskytujú aj protiprúdy, ktoré nahrávajú iným názorom. Násilie podľa nich treba čo najviac ututlať, zľahčiť a najlepšie je o ňom vôbec nehovoriť. Medzi ne patria rôzne vtipy, mylné presvedčenia a reakcie na násilie, ktoré prispievajú k jeho normalizácii. Násilné osoby svoje činy často zľahčujú – opisujú násilie ako niečo prirodzené, bežné a rozšírené: „Tak to skrátka chodí“, „Musíš sa s tým zmieriť“, „Každý chlap by tak reagoval“. Nič z toho však neplatí a sú to len manipulatívne pokusy ako presvedčiť obeť a okolie, že sa v podstate nič vážne nestalo. Jeden z najväčších mýtov je, že domáce násilie je problém obete. Je to však náš celospoločenský problém, na ktorý treba neustále a vytrvalo upozorňovať. Aj keď sa o domácom násilí dnes už hovorí viac než kedysi, stále sa o ňom hovorí nedostatočne, alebo s nesprávnymi konotáciami.

„Prečo muži bijú ženy? Pretože sa to osvedčilo.“ Niekto sa na tomto vtipe zasmeje a iného zamrazí. K normalizácii násilia v spoločnosti prispievajú aj takéto hlúpe vtipy, ktoré kolujú internetom, majú podobu rôznych “meme” obrázkov alebo sa hovoria pri rôznych rodinných a spoločenských udalostiach. Preživším násilia však ubližujú a kolektívne vedomie spoločnosti robia necitlivým. Aj rôzne kultúrne fenomény ovplyvňujú vnímanie domáceho násilia. Príkladom je celosvetovo známa kniha, ktorá znormalizovala násilie pri sexe až do takej miery, že sa v právnickom žargóne zaužíval pojem „obhajoba 50 odtieňmi sivej.“

Len niekoľko desaťročí dozadu, a niekde ešte stále, sa vštepovali preživším domáceho násilia mylné presvedčenia najmä preto, aby sa násilie samotné zamietlo pod koberec a zbytočne sa nevyťahovalo na verejnosť. Ženy mali „držať hubu a krok“ a svoje manželské problémy si mali vyriešiť doma a nie o nich hovoriť. Niekedy dokonca vlastná matka hovorila svojej dcére vydatej za násilníka vety ako: „Keby ťa nebil, tak ťa ani neľúbi“, „Musíš s ním zostať kvôli deťom“ alebo „Veď skús ho neprovokovať…“ V hlavách mnohých panuje ešte stále presvedčenie, že žena má takýto údel vydržať, pretrpieť a najmä si ho nechať pre seba, za dverami svojej domácnosti.

Ak sa už nachádzate v nebezpečnej životnej situácii, navštívte www.bezmodrin.sk alebo kedykoľvek zavolajte na bezplatnú Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie 0800 212 212. Pomoc je nablízku a cesta von existuje. Ide to aj bez modrín, na tele či na duši.

„Podporené Nórskom prostredníctvom Nórskych grantov.
Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky“

„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe“

Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov
na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk, alebo FB profil.