Ako s deťmi hovoriť o vojne

V čase vojny na Ukrajine doliehajú pocity smútku, beznádeje, hnevu, strachu či úzkosti na mnohých z nás. A nevyhýbajú sa ani deťom. Keď sa informácie o vojnovom konflikte denno-denne dostávajú na titulné strany správ, ťažko sa pred týmito emóciami ukryť. Deti vždy hľadajú bezpečia a istoty u najbližších. V ťažkých časoch o to intenzívnejšie.

Deti dnes majú často neobmedzený prístup k médiám a je takmer nemožné ochrániť ich pred desivými svetovými udalosťami. Ich reakcie môžu byť rôzne. Niektoré deti sa o tom nebudú chcieť rozprávať. Podstatné však je, aby vedeli, že pokiaľ u nich vznikne potreba hovoriť, môžu za vami kedykoľvek prísť. Iné deti sa môžu v tichosti trápiť. Dôležité je s nimi túto tému otvoriť v bezpečnom prostredí, dať im priestor, aby mohli svoje pocity voľne zdieľať. Nezľahčujte ich prežívanie a neznevažujte pocity, ktoré nimi aktuálne rezonujú. Pri menších deťoch môžete v podobných situáciách použiť aj rôzne pomôcky – kresbu, hru alebo rozprávanie príbehu.

Otázky a odpovede

Myslite na to, že je potrebné deti ubezpečiť, že ich pocity sú prijaté, vypočuté, akceptované a sú prirodzenou a normálnou reakciou na aktuálne dianie. Pri rozhovore s dieťaťom poskytnite pravdivé informácie. Samozrejme, obsahom aj formou podané primerane veku dieťaťa. Odpovedajte im na otázky. Ak odpoveď nepoznáte, vytvorte priestor na spoločné hľadanie odpovedí. Vysvetlite im, že nie všetky informácie na internete či v médiách sú presné a je dôležité hľadať spoľahlivé zdroje. Pri rozhovore sa vyhnite stigmatizácii a zovšeobecňovaniu.

Informačná záťaž

Nech sú vaše pocity akékoľvek, deti by mali vedieť, že nie je to ,,zlé Rusko‘‘ a nie všetci Rusovia sú ,,zlí ľudia‘‘. Pri rozhovoroch s deťmi sa radšej zamerajte na pozitívne príklady ľudí a organizácií, ktoré pomáhajú. Majte pod kontrolou prísun nových informácií predovšetkým u mladších detí. Nepozerajte v ich prítomnosti správy a dbajte na to, ako sa rozprávate s inými dospelými v prítomnosti vašich detí.

Prejavy tela

Buďte citliví aj na rôzne psychosomatické signály. Všímajte si bolesti brucha alebo hlavy, nočné mory, problémy v správaní. Pocity úzkosti, hnevu či strach sú normálne reakcie na stresujúce udalosti a mnohé z týchto prirodzených reakcií v krátkom čase samé odznejú. Pri rozhovore je dôležité myslieť aj na to, že deti sú veľmi citlivé na neverbálnu komunikáciu. Snažte sa nezdieľať svoje obavy s dieťaťom, hovorte pokojne, dbajte na reč tela aj výraz tváre. Je dôležité, aby sa deti cítili v bezpečí a v pokoji. Práve preto je dôležité dbať aj o svoju vlastnú pohodu.

Na prvom mieste ste VY

Najprv sa musíme postarať o seba, aby sme sa dokázali postarať o druhých. Nájdite si čas, zavolajte blízkym priateľom, zdieľajte vaše pocity, praktizujte psychohygienu, ktorú máte overenú. Robte to, čo vám robí dobre – športujte, urobte si dobrý čaj, meditujte, choďte na prechádzku do prírody. Robte čokoľvek, čo vám pomôže cítiť sa lepšie. Obmedzte neustále sledovanie správ a sociálnych sietí. Zapojte sa do pomoci podľa svojich možností. Nemajte výčitky, či pomáhate dostatočne. Každý pomáha podľa svojich možností, toto nie sú preteky. Nezabúdajte, že každá kríza má potenciál osobnostného rastu. V každej kríze je ukrytá aj príležitosť nahliadnuť detailne na svoje vlastné priority. Myslime na to a nepremárnime túto príležitosť.