Rozhovor: Znepokojené matky

Uvedomili si, že musia robiť oveľa viac, ako len chodiť do bezobalového obchodu a prestať lietať. O združení Znepokojené matky sme sa rozprávali s Ivanou Némethovou.

Odkedy sa cítite znepokojene?

Každá z nás má trochu iný príbeh. Pre mňa nastal zlomový moment na jeseň v roku 2018, keď som čítala o správe IPCC (Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy), že máme už len pár rokov, aby sme znížili emisie skleníkových plynov a predišli ekologickému kolapsu. Vedci nás varovali nie prvýkrát, ale zrazu oveľa naliehavejšie. Naša vyhliadka do budúcna: katastrofy, hlad, migrácia, vojna.

Prirodzene to vo mne vzbudilo veľký strach o moje deti, o budúcnosť. Uvedomila som si, že musím urobiť viac, ako len chodiť do bezobalového obchodu a prestať lietať. Bolo úžasné, že práve začali študentské protesty Fridays for future, a s ešte väčšou radosťou som išla na Klimatický pochod rodičov na Deň matiek 2019, čo bola veľmi spontánna akcia niekoľkých matiek. Ľudí tá myšlienka oslovila, prišlo nás asi 400. S deťmi, kočíkmi a transparentami v rukách sme pochodovali cez Staré mesto. Bolo to vyjadrenie spolupatričnosti s deťmi a mladými ľuďmi, že nám nie je ľahostajná ich budúcnosť. Tam som cítila veľké dojatie, že znepokojených rodičov ako ja je vlastne dosť veľa. Nie som sama.

A čo vás tak veľmi znepokojuje?

Najväčšie hrozby, ktoré nás znepokojujú, sú klimatická kríza a strata biodiverzity. Máme strach o budúcnosť nás a našich detí. S napätím sledujeme správy o stave planéty a nespokojne vnímame, ako adekvátne reakcie stále neprichádzajú. Znepokojuje nás, že na svete je veľká nerovnosť a nespravodlivosť. Už teraz ľudia prichádzajú o svoje životy a domovy a najčastejšie sú to práve tí, ktorí tieto krízy nezapríčinili, pretože vypustili zanedbateľné množstvo emisií. Na druhej strane sú firmy, štáty, jednotilici, ktorých blahobyt stojí na spaľovaní fosílnych palív, a mali by za následky niesť zodpovednosť.

Kto sú vaše členky?

Členkami a aktívnymi organizátorkami sú matky, väčšina bývame v Bratislave, máme rôzne povolania, skúsenosti aj záujmy, ale využívame naše rôznorodé schopnosti spoločne.

Akým spôsobom fungujete, koordinujete vaše aktivity?

Pred pandémiou sme mávali pravidelné osobné stretnutia, na ktorých sme plánovali aktivity, a aj sme preberali materské a osobné témy. Bolo to trochu chaotické, ale príjemné :) Toto nám pandémia prekazila, takže v súčasnosti komunikujeme hlavne online, píšeme si takmer na dennej báze. Snažíme sa plánovať strategicky, ale často reagujeme na aktuálne politické dianie, čiže niektoré aktivity sú dosť narýchlo. Keďže je nás viac, rozdeľujeme si úlohy a pomáhame si. Taktiež intenzívne spolupracujeme s inými organizáciami či už na Slovensku, napríklad v rámci Klimatickej koalície, alebo celosvetovo, pretože sme súčasťou Parents for future global. Máme spísané naše ciele a hodnoty, je to 10 pravidiel, ktorými sa riadime. Týchto zásad by sa mali držať aj naši podporovatelia, pokiaľ chcú byť znepokojení s nami.

Máte aj znepokojených otcov, babky, dedkov?

Podporovateľov máme rôznorodých. Hocikto nás osloví, sme rady, keď chce pomôcť. Pridávajú sa k nám nielen mamy, ale aj otcovia, starí rodičia, sympatizujú s nami aj mladí ľudia. Ozývajú sa nám podporovatelia aj z iných častí Slovenska. Postupne sa rozrastáme, čo nás veľmi teší, a rady by sme viac pomohli aj ľuďom v regiónoch, aby boli aktívni spolu s nami.

 S akými reakciami na vaše akcie sa stretávate?

Reakcie sú rôzne. Politici nás napríklad pri stretnutiach viackrát podcenili, uveličení, že “jéj, mamičky”, ale my sme prišli s jasnými vedecky podpoženými požiadavkami, a tak pochopili, že nás majú brať vážne. Avšak u bežných ľudí sa stretávame s veľmi milými a pozitívnymi reakciami, veľmi si ceníme akúkoľvek podporu. Často nám pomáhajú, pretože vidia, že to, čo robíme, má zmysel. Nedávno sme napríklad robili fundraising a vyše 20 umelkýň a umelcov nám úplne nezištne venovalo svoje diela.

Ako toto všetko vnímajú vaše deti? Zapájate ich do svojich aktivít?

Keďže väčšina z nás má malé deti, prirodzene sú s nami aj pri aktivitách, aj na protestoch. Väčšinu našich akcií už pripravujeme tak, aby boli baby-friendly a vymýšľame činnosti, pri ktorých mám deti pomáhajú. Napríklad viackrát kreslili odkazy pre politikov, kriedou sme spolu kreslili na námestí veľkú zemeguľu, vymýšľame spolu klimatické pesničky, pečieme klimatické medovníky a podobne. Deti to veľmi baví a učia sa vyjadrovať svoj názor a byť spoločensky aktívne.

Klimatická úzkosť je adekvátna reakcia človeka na klimatickú krízu.

Robíte aj workshopy o klimatickej úzkosti. Prezraď viac.

Pojem klimatická úzkosť alebo klimatický žiaľ je fenomén, ktorému sa venujú mnohí psychológovia vo svete a doterajšie výskumy sa prikláňajú k názoru, že je to normálna a adekvátna reakcia človeka na klimatickú krízu. Strach, hnev, smútok, apatia, dokonca aj popieranie môže byť zapríčinené tým, že sa snažíme vyrovnať s touto nenormálnou situáciou. Samy z osobnej skúsenosti vieme, že byť osamotené s týmito pocitmi je náročné.

Som veľmi rada, že je medzi nami matkami aj psychologička Mirka Žilinská, ktorá sa už niekoľko rokov tejto téme venuje a rozhodla sa viesť naše workshopy. Vytvorili sme bezpečný priestor pre menšie skupiny ľudí, kde môžu spoločne zdieľať a vyjadriť svoje obavy týkajúce sa budúcnosti, klimatickej krízy, spoločenskej neistoty. Mirka má metódy, učí ich rozprávať o tom otvorene, čeliť obavám, lepšie zvládať rôznorodé emócie a predovšetkým pestovať aktívnu nádej. Cieľom poradenstva nie je teda úzkosť odstrániť, ale smerovať k odolnosti a post-traumatickému rastu. Súčasťou môže byť práve vyššia angažovanosť v otázkach klimatickej krízy. Ja tiež cítim, že mi pomáha, keď som aktívna.

Je nejaká kultúra alebo historické obdobie dejín ľudstva, z ktorého by sme si mohli vziať inšpiráciu pre vzťah k prírode a ohľaduplnosť voči budúcim generáciám?

Inšpiráciu ponúkajú pôvodní obyvatelia, napríklad kmene v Amazónii. Žijú tradičným spôsobom života už tisíce rokov, rešpektujú prírodu aj seba navzájom. Príroda im poskytuje všetko potrebné, jedlo, vodu, domov, lieky aj zmysel života. Tento rešpekt sa v západnej civilizácii takmer vytratil, ľudia sú presviedčaní, že musia mať stále viac a že môžu len neustále brať a ničiť. Takýmto spôsobom sa ale nedá dosiahnuť šťastie, škodíme sebe navzájom a vykorisťujeme slabších.

Ja si myslím, že čoraz viac ľudí si uvedomuje, že takto nemôžeme pokračovať. Musíme zmeniť náš spôsob života a ekonomický systém, ktorý je založený na nekonečnom raste, súťaživosti a sebectve. Alternatívy existujú, nemusíme žiť na stromoch. Môžeme žiť zdravšie, lokálnejšie, komunitnejšie a zmysluplnejšie, no v prvom rade si musíme uvedomiť, že sme súčasťou prírody a sme od nej závislí.

Ak by dnes Znepokojené matky robili časovú kapsulu, ktorú by poslali do ďalekej budúcnosti, čo by do nej zabalili?

Nádej, spolupatričnosť, vzájomnú pomoc… Toho by sa nám zišlo viac teraz, aj v každej dobe. Ľudia v budúcnosti budú pravdepodobne trpieť a pýtať sa, ako sme to mohli dopustiť. Asi by sme tam napísali vysvetlenie, že robíme, čo môžeme a veríme, že postupne nás bude viac. Nechcem, aby to znelo katastroficky, ale je dosť možné, že keď nebudeme konať, odkaz si nebude mať kto prečítať. A ešte možno, že ťažiť a spaľovať fosílne palivá nebol až taký dobrý nápad, ak by na to medzičasom zabudli.

Ďakujeme za rozhovor.

Projekt Bez modrín je realizovaný vďaka Podpore programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.